BRAVERY - 3. DÍL

21. ledna 2014 v 19:50 | Fay & Narci |  Bravery
Chňo chňo chňo, endžoj. Venované Lynn a Luccc, ktoré si to vynútili.
 

Social worker [don't blame me] - PROLÓG

17. ledna 2014 v 20:32 | Fay |  Social worker
By: Fayre | Part: Prológ

Aby ste si nemysleli, že nič nerobím, zverejňujem aspoň novú poviedku (cha, prológ som somapísala asi 2 týždne dozadu :D) takže... neviem, možno sa bude páčiť, ak nie... pochopím to. Sama mám znej zmiešané pocity.
Btw, nezdá sa vám, že začínam byť divne posadnutá ryšavkami? o.O
Btw 2 - ak sa vám nepáči meno Phoebe, plne vás chápem. Sama som s ním nie veľmi spokojná, but, iné som nenašla.
[Fíbí] a Phoebs - prezývka je [Fíbs]

School is killing me now but I'm far too young to die

15. ledna 2014 v 20:51 | Fay |  Denník Fay
Veľmi hlboko sa všetkým návštevníkom blogu, ktorí napäto očakávali novú poviedku/diel poviedky/zápisky zo života/Eichlera ospravedlňujem. Bravery stojí na mne, The twelve days of Christmas budem písať ešte asi aj v marci, lol, a do toho sa mi priplietla ešte aj SW[DBM], chňo chňo prekvapenie.
A aby toho nebolo málo, navyše je polrok. Poznáte to nie? Teda, narážam predovšetkým na tých, ktorý počas vyučovania spia, kreslia si, čítajú alebo píšu poviedky like I do. A potom príde testík a hups? A hups, máme tam zrazu veľa zlých známok a potom sú zlí i profesori, lebo si povedia "Piču skúšať, ideme preberať komplexné reakcie!" hoci celý rok skúšajú jak zbesnení. A potom sú nervózni rodičia. Je to bludný kruh, lebo ich nervozita spôsobuje našu podráždenosť, čo spôsobuje rozhovory i počas hodín, čo následne spôsobuje nervozitu učiteľov. A tak.
Navyše, ja som mala za povinnosť nabifliť sa fyziku, srsly neznášam ten diablov predmet, pretože... Ehehe, ja a prírodné vedy nie sme kamarátky na život a na smrť. Nuž, opravila som to. Dnes som s horúčkou sedela v škole, aby som si napísala ten idiotský polročný test z angličtiny, pretože ak by som ho nemala napísaný, hehehe, nebola by som klasifikovaná z toho predmetu. Lajk.
A musela som si opraviťaj biológiu, tak som strávila veľkú prestávku v malom, smradľavom kabinete. Opravené. Zajtra ma očakáva test zo slovenčiny a piatok vidím na pokojný. Potom matika. Chémia, srsly srsly, nenávidím komplexné reakcie a D prvky. Je to humus. Celá triáda železa, ľahkých platinových kovov aj ťažkých platinových kovov. Fuj.
Ešte jazykovka - angličtina - a mala by som mať pokoj. Arrrrrgh!
Btw, I promise, že cez víkend sa premôžem, vstanem skôr a urobím všecky všecky obrázky, ktoré som sľúbila (Hi Lynn) a dopíšem poviedky. Ale ono, to sa nedá! Učím sa all day, all night!
Btw btw, čo by ste povedali na HP poviedku?
 


They are together

5. ledna 2014 v 23:58 | Narci. |  Narci
Úplně první verze povídky They are together. Chtěla bych poděkovat Hifi.
Adresa blogu na coveru je neplatná. Děkuji Kapuletové.
Věnuji Luccc, Fayre, Hádes.
Mám ji ráda.

BRAVERY - 2. DÍL

5. ledna 2014 v 23:51 | Fay&Narci |  Bravery
Narci se za tuhle část omlouvá, protože se jí vůbec nepovedla. Mimoto, ráda bych ji věnovala, ale tohle nikdo věnovat nechce. :D Takže ji věnuji sama sobě, abych si připomněla, jak nemám psát. Ale... Eichler tam je.

BRAVERY - 1. DÍL

2. ledna 2014 v 17:28 | Fay&Narci |  Bravery
Já opravdu nevím, co Vám k tomu, milí zlatí, říct. :D Vychutnejte si Eichlera, děste se příštího dílu z dílny Narci a pojďme společně chválit Fay! :3 Když už je tohle blog o Eichlerovi, už to chtělo Bravery, což? Huh, máte jí tu. Snad se Vám bude líbit tak moc jako mně. :)

The twelve days of Christmas - 1. DIEL

28. prosince 2013 v 20:15 | Fay |  The twelve days of Christmas
Kapitola už raz uverejnená na mojom ex-blogu. Je dlhá. Je hnusná. I promise budú aj kratšie. Ale ten chlap na tom obrázku je sexy. A tú babu mám rada. Aj ten obrázok. Výnimočne.
Zamilujte sa do sexy Bena rovnako ako ja a obľúbte si šialenú Rory rovnako ako ja.
Ou, venujem Luccc, Narci, Bebs, Meredith, Hádes a... tebe ^^

...a pochovali ho za výstrelov kalašnikova

27. prosince 2013 v 20:23 | Fay |  Denník Fay
Ako ste sa iste dopočuli, pred pár dňami, deň pred Štedrým dňom zomrel Michail Kalašnikov. Pre tých, ktorí netušia o koho sa jedná a nenapovedalo im ani priezvisko, je to človek,ktorý zostrojil snáď najznámejšiu a najpoužívanejšiu strelnú zbraň. Rozhodne nemám v pláne písať veci typu, koľko nábojov je potrebných, aký silný je spätný ráz a podobne, pretože nemám tušenie. Ani neviem či to bol samopal alebo puška alebo čo. Napadla ma iná vec, ktorá sa s týmto pánom viezla snáď celý život. Smrť.
V roku 1947 zostrojil onu posvestnú zbrať. Odvtedy sa vyrobilo cez 70 miliónov ďalších. 70. Miliónov. A koľko nábojov do nich. Nechcem si ani pomyslieť na to, koľko ľudí zomrelo pod streľbou z kalašnikova. A nechcem si ani predstaviť aké sny musel tento pán mať. Je jasné, že táto zbraň okrem zabíjania mnohé ľudské životy i zachránila. No pre záchranu jedného musel padnúť život druhý. A žiadny život nie je cennejší než druhý.
Ale späť k tej myšlienke, ktorá ma napadla. Ako mohol tento človek viesť pokojný život, keď zostrojil tú najpoužívanejšiu a v podstate najobľúbenejšiu strelnú zbrať sveta? Ako mohol mať pokojný spánok? Teda, netvrdím že ho mal, ale ak ho mal tak ako? Proste prehliadal fakt, že zatiaľ čo on si užíval svoj pokojný život, ľudia po svete sa zabíjali jeho zbraňou? Možno sa kalašnikov používa na vojne, v Afganistane, Iraku, Vietname, neviem. Fajn, boli to vojaci, hoci i tí občas zabili bezdôvodne, stále je to číslo menšie, než vo zvyšku sveta, nie? Čo potom teroristi? Tí ten kalašnikov nepoužívajú tiež? nechcela by som žiť s touto predstavou. Nechcela by som zaspávať a pritom by sa mi v hlave vynáral obraz teroristu, strieľajúcom z kalašnikova na bezbranné deti, ženy, starcov.
Teraz možno odbočím, no ako sa cítim tým vedcov, na čele s Einsteinom, ktorí zostrojili atómovú bombu po dopade Big Boya a Little Boya v Japonsku? I know, jediný spôsob (neverím tomu) ako prinútiť Japoncov ku kapitulácii. Ale tí ľudia, čo tam v Hirošime a Nagasaki umierali za to, čo vyvádzali vojaci v Pacifiku nemohli.
Nuž, Michail Kalašnikov, odpočívaj v pokoji.

1: Nechť Vám chutná, pane

27. prosince 2013 v 18:07 | Narci |  Nesvéprávný & Nesvůj
Zdravím tě,
zatímco mi na okně svítí červené vánoční světýlka a je něco po šesté hodině odpolední, rozhodla jsem se pustit do psaní (či tvoření úvodního obrázku? - vytvořila mi ho Petí, nakonec) za doprovodu klasického Where we belong a navíc nesněží. Děj je z budoucnosti. [Docela zajímavé, co?] Vytvořila jsem si dvě milované postavy, Getia a Tenase. Miluj je tolik, jako já. Jsou vážně úžasní. Hlavně Getio.
Říkejme tomu prolog, ano? Máte to jen něco okolo šestiset slov. *Stydí se.* But... I can't wait. Strašně se těším, až ti bude vyprávět svou část Tenas. A přeci tě o pocit překvapení nepřipravím hned na začátku, nebo ne?!


Stories

27. prosince 2013 v 16:40 | Fay & Narci
le ťuk na obrázky

Postavy: Juliane Girouard (Emma), Raine Vallotton (Colette), Alexander Eichler, Neznámy týpek
Obdobie, miesto: 2. svetová vojna, súčastnosť - Limoges, Francúzsko, spomienky - Londýn, Veľká Británia
Dej: Dve sestry, oddelené bombardovaním Londýna sa nezávislo pripojili k odboju vo Francúzsko. Ich úlohou je dostať sa k veliteľovi Alexandrovi Eichlerovi a donášať všetky potrebné informácie do Anglicka. Osud je však nevyspytateľný.
Poznámka: Nepárne kapitoly píše Fay, párne Narci
Fayin názor: Je to jedna z tých poviedok, ktoré nedokážete prestať písať. A EICHLER. EICHLER EVERYWHERE! Najviac sexy nacík.
Narcin názor: Moje nejoblíbenější postava je Eichler. Jo a... mám pocit, že jsem na něco zapomněla. Ach... BRAVERY! Miluju ji.

Momentálne píše
Postavy: Rory Evergreen, Ben, Greg, Susan, Veronica
Obdobie, miesto: Súčasnosť, miesto zatiaľ nedefinované
Dej: Prednedávnom sa s Rory rozišiel jej priateľ. Vyzeralo to, že sa z toho dostala. Avšak prišiel čas Vianoc a veci sa vtedy zvyknú nečakane meniť.
Poznámka: Podľa filmovej predlohy, BEN (týpek na obrázku) JE KURVA SEXY

Právě píšu všude. V posteli, v kuchyni, na střeše, všude.
Postavy: Getio, Tenas. Augustina, Favelici. Otec Getia.
Období, místo: budoucnost, Skotsko.
Děj: Král, otec Getia, se rozhodne obnovit koncentrační tábory. Tenasovi, muslimovi, se proto cesta do něj nevyhne. Život je pro něj krutý. Rodinu má kdo ví kde, sám musí pracovat od nevidím do nevidím a přesto mu neustále hrozí smrtí. Getio má zakázáno mluvit s kýmkoliv vyjma otce. Podaří se oběma najít východovou cestu, či zůstanou poslušné ovečky?
Poznámka: Kromě Eichlera jsem platonicky zamilovaná i do Getia.


Kam dál